20. deň v mesiaci marci je Medzinárodným dňom šťastia. Klienti nášho Domova pod Tatrami boli obdarovaní podkovičkami šťastia, ktoré pre nich vyrobili žiaci Spojenej školy na Mierovej ulici vo Svite. Škole posielajú svoje srdečné poďakovanie. A čo je šťastie očami našich klientov a ako ho vnímajú? Ponúkame Vám ich pohľad na šťastie:
„Šťastie je, keď je človek uzdravený, zdravý, pevný, keď vidí babku Helenku Petrášovú. Keď má človek lásku. Šťastie je, keď sme spokojní. Keď sme normálni, múdri a šikovní do pingpongu. Šťastie je, keď máme rodinu a chodíme na návštevu. Keď je človek veselý a dobre sa cíti. Šťastie je, keď sa ti niečo darí v živote a máš z toho radosť. Keď sa niekto vylieči alebo keď niekomu pomôžeš. Keď má čo jesť. Človek je šťastný, keď dosiahne to, po čom túži. Keď má šťastnú rodinu a deti. Keď dostane hodinky. Keď je človek šťastný, má dobrú náladu a usmieva sa. Pre mňa bolo šťastie, že mi pán z Ameriky kúpil invalidný vozík. Šťastný som bol vtedy, keď mi Timejka a Hanka Nemcová podarovali k narodeninám darček. Keď sa človek stretne so svojimi. Šťastie je dobrá vec. Keď je človek šťastný, vtedy sa poteší a je rád. Keď sme šťastní, ta výborne sa cítime, to je úžasné. Keď som šťastná a veselá a dobre mi je. Keď sa radujem. Čo je šťastie? – muška jenom zlatá. Šťastie je, že mám priateľku a som zdravý. Zdravie, rodina a keď sme všetci spolu. Šťastie je mať peniaze a vreckové, mať prácu. Mať zaujímavé knihy. Šťastie je štvorlístok. Zdravie je po prvé, keď máme zdravie, tak máme všetko.“
Za všetkých klientov pán Peter Bujňáček vyjadruje Spojenej škole, Mierová, Svit svoje najkrajšie poďakovanie: „Už to je šťastie, keď na nás myslia“.
Najstaršia obyvateľka žijúca v Domove pod Tatrami už 58 rokov, pani Helena Petrášová hovorí o šťastí takto: „Srdiečkové šťastie to je, som šťastná, že som tu, že som tu doma a starajú sa o nás. Mám všetko čo potrebujem. Šťastie je to, keď vyhrám zlatú medailu. Šťastie je to, že som sa tu dostala a že si môžem robiť čo chcem, robím čo treba a som šťastná keď niečo dostanem.“
