História inštitucionálnej sociálnej starostlivosti sa začína písať 5. októbra 1959, kedy do novozriadeného Domova dôchodcov v zrekonštruovanom batizovskom kaštieli nastúpila prvá dôchodkyňa pani Anna Huťanová. Domov sa postupne zapĺňal dôchodcami aj zamestnancami. Prvými zamestnancami boli Andrej Hlásny, Katarína Lihanová, Mária Stančíková.
Domov dôchodcov – dve slová, no koľko osudov sa za nimi skrýva. Starci a starenky vďaka starostlivosti zamestnancov opäť našli úctu a opateru v posledných rokoch svojho života mimo vlastnej rodiny.
V domove sa začala postupne rozvíjať kultúrna činnosť, premietali sa filmy, vznikla knižnica a rozvíjala sa zdravotná starostlivosť. Položili sa základy dobrovoľnej pracovnej činnosti. Svojpomocne boli osadené parkové lavice, vysadených 5.000 kríkov a upravený park. V roku 1960 sa zaviedol chov ošípaných, včiel, sliepok a pestovanie zeleniny. Domov vybavili veľkokuchynským zariadením, zriadená bola práčovňa a ambulancia. Prvým lekárom sa stal MUDr. Rudolf Stožka. Kapacita domova bola rozšírená na 120 lôžok. O rok neskôr (1961) dali do plnej prevádzky obidve budovy bývalého kláštora (kaštieľ s jeho bývalou hospodárskou budovou), čo znamenalo zvýšenie počtu lôžok na 135.
V roku 1963 sa zvýšila kapacita domova na 144 lôžok. Na základe uznesenia vlády č. 620/1963 bola realizovaná reorganizácia ústavov, v rámci ktorej prepustili 104 dôchodcov a prijali 99 žien. Týmto rokom sa datuje vznik Ústavu sociálnej starostlivosti pre duševne choré dospelé ženy s 35 zamestnancami. Na zdravotný úsek boli do ústavu pridelené rehoľné sestry kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa. Pracovná činnosť sa rozšírila o vyšívanie obrusov, háčkovanie, pletenie a nadobudla charakter pracovnej terapie, ktorá sa neustále rozširovala a menila. Obyvateľky navštevovali kultúrne podujatia aj mimo ústavu.
V práci zamestnancov po získaní skúseností došlo v roku 1966 k reorganizácii. V rámci zdravotného úseku sa utvorili oddelenia, zverené jednotlivým sestrám. Toto rozdelenie zabezpečilo evidentné skvalitnenie poskytovaných služieb, osvedčilo sa a existuje prakticky dodnes v upravenej forme. V ďalších rokoch došlo k rozšíreniu zdravotnej starostlivosti o ordináciu psychiatra a neurológa. Pracovná terapia bola rozdelená do štyroch skupín. Obyvateľky sa intenzívne zapojili do pomoci na JRD. V roku 1969 sa v ústave konala milá slávnosť pri dožití 100 rokov obyvateľky pani Márie Dongovej.
V roku 1975 zahájili výstavbu budovy „C“ pre rehabilitačnú kultúrnu činnosť so slobodárňou, kanceláriami a bytom. Budovu odovzdali do prevádzky o dva roky neskôr.
Prelom rokov 1977-1978 znamenal v činnosti ústavu niekoľko zásadných zmien. Presunom rehoľných sestier do novej budovy sa uvoľnili priestory v ubytovacej časti kaštieľa a kapacita ústavu sa zvýšila na 154 lôžok. František Petrovský odišiel do dôchodku a do funkcie vedúceho ústavu od 1. februára 1978 menovali Ing. Jána Hudáka.
V rokoch 1979-1983 plynul život v ústave rýchlym tempom. Zdevastované okolie novopostavenej budovy sa upravilo. Vyasfaltovali sa nové komunikácie, areál z troch strán nanovo oplotili, upravili celý park, ktorý bol vyhlásený za najlepšie udržiavaný v okrese. Množstvo brigádnických hodín odpracovali zamestnanci aj obyvateľky pri pestovaní kvetinových záhonov a v zeleninovej záhrade, kde sa postavili dva fóliovníky. Začalo sa so svojpomocnou výstavbou hospodárskej budovy – ošipárne s garážami, danej do užívania v roku 1984.
Dňa 20. decembra 1984 sa dokončila ďalšia obytná budova „D“, v ktorej je aj nová práčovňa, priestory skladov a fyzikálnej terapie. Znamenala veľký skok pri zabezpečovaní starostlivosti o obyvateľky ústavu, ale hlavne posunula vyššie latku náročnosti a kvality poskytovaných služieb, ako aj životné a pracovné prostredie obyvateliek a zamestnancov ústavu.
V roku 1985 došlo k výmene vedúceho ÚSS v Batizovciach, keď na miesto Ing. Jána Hudáka, ktorý sa stal riaditeľom Okresného ústavu sociálnych služieb v Poprade, nastúpil pán Milan Pajerchin.
Revolučný rok 1989 priniesol organizačné zmeny aj pre toto zariadenie. V tomto roku nastúpila do funkcie vedúcej pani Mária Kornajčíková a po nej v roku 1990 pán Milan Bača. V roku 1992 sa po konkurznom konaní stala vedúcou Mgr. Kvetoslava Malenká. Zariadenie dostalo právnu subjektivitu a novú zriaďovaciu listinu pod názvom Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých dospelých občanov v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Poprade. V roku 1992 sa ukončila a dala do užívania budova „D-2“, v ktorej otvorili novú kuchyňu so skladmi, novými priestormi jedálne a novými priestormi na ubytovanie. Presťahovali sa sem obyvateľky kaštieľa aj zamestnanci kuchyne. Zároveň prebiehali v rámci reštitúcie rokovania o odkúpení kaštieľa s poslednými majiteľkami – sestrami rádu uršulínok. V októbri sa podpísala kúpno-predajná zmluva a mohlo sa pokračovať v rekonštrukcii kaštieľa, ktorá trvala v rokoch 1990-1996.
Sestry kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa ukončili svoju pôsobnosť v ústave na jeseň roku 1991. Od roku 1992 je zariadenie koedukované, kedy bolo zriadené mužské oddelenie. Po otvorení zrekonštruovaného kaštieľa v roku 1996 sa zvýšila kapacita ústavu zo 164 na 190 lôžok. V priestoroch kaštieľa na poschodí je vytvorené ubytovanie pre obyvateľov a na prízemí miestnosti pre pracovnú, výchovnú a kultúrno-záujmovú činnosť. Toto obdobie sa v poskytovaní ústavnej sociálnej starostlivosti nieslo v intenciách normalizácie a humanizácie sociálnych služieb. Zvýšil sa počet zamestnancov a začala sa nová etapa poskytovania sociálnych služieb prostredníctvom kvalifikovaných odborných zamestnancov ako sú špeciálni pedagógovia a sociálni pracovníci.
Od roku 1998 platnosťou Zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998, dostáva zariadenie nový názov „Domov sociálnych služieb“ a nového zriaďovateľa Krajský úrad v Prešove. Novým územnosprávnym členením SR od roku 2002 je jeho zriaďovateľom od 1. júla 2002 Prešovský samosprávny kraj, ktorý je zároveň aj jeho vlastníkom. Od tohto dátumu patrí k DSS Batizovce i Útulok vo Svite a Domov pre osamelých rodičov (DOR), pôvodne so sídlom v Poprade, ale od roku 2003 so sídlom v DSS Batizovce. V organizačnej štruktúre vystupujú ako pridružená organizačná jednotka.
Rokom 2002 sa začína nová etapa v poskytovaní sociálnych služieb pre zdravotne postihnutých občanov v DSS Batizovce. Domov nastúpil na cestu transformácie v poskytovaní sociálnych služieb, znížila sa kapacita zariadenia zo 190 na 165 a obyvatelia domova vystupujú ako klienti, ktorým sa majú poskytovať maximálne najkvalitnejšie služby približujúce domov v pravom slova zmysle. Zmenila sa organizačná štruktúra zariadenia, zrástol počet odborných zamestnancov v odbore sociálna práca a zmenila sa idea v poskytovaní sociálnych služieb, kde preferovanú zdravotnú starostlivosť nahradila sociálna, ergoterapeutická a opatrovateľská starostlivosť.
V tomto období sme zrenovovali oddelenie zvýšenej starostlivosti na prvom poschodí budovy „D“, zo starého včelína sme vytvorili oddychovú zónu s krbom na opekanie a zrekonštruovali sme priestory kaplnky, ktorú sme zväčšili a vybavili novým oltárom a lavicami.
Koncom roku 2005 odišla do dôchodku po takmer trinástich rokoch pôsobenia riaditeľka Mgr. Kvetoslava Malenká. Do vypísania konkurzu na post riaditeľa bol poverený vedením zariadenia jej zamestnanec Ing. Patrik Františka. Od júla 2006 nastupuje po výberovom konaní riaditeľka PhDr. Margita Poptrajanovski, ktorá od 1. februára 2007 zastáva post vedúcej oddelenia riadenia sociálnych zariadení odboru sociálneho PSK. Od tohto dňa znovu do vyhlásenia výberového konania na post riaditeľa, bol poverený vedením DSS Batizovce
Ing. Patrik Františka, ktorý od 15. septembra 2007 do 20. júna 2011 bol jeho riaditeľom. Od tohto dňa do 31. augusta 2011 bola poverená vedením DSS Batizovce Bc. Anna Nemcová.
Od 1. septembra 2011 riaditeľkou DSS Batizovce je Ing. Danica Ďuricová.
Od roku 2006 prešlo zariadenie mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednak organizačnej štruktúry, ale aj kvality života našich klientov. Administratíva a vedenie DSS sa presťahovali do historických priestorov kaštieľa, tým sa vytvorili nové priestory pre ergoterapeutickú činnosť klientov v budove „C“. Na poschodí tejto budovy sme vytvorili tréningové bývanie pre 11 klientov a telocvičňu. V priestoroch bývalej hospodárskej budovy sme zriadili stolársku dielňu. Koedukovali sme i oddelenia zariadenia, kde vytvárame postupne pre našich klientov kuchynky a obývacie izby. V zariadení postupne renovujeme budovy, jednak výmenou okien, podláh, ale aj nábytku pre klientov. Zrekonštruovali sme kuchynskú prevádzku a cestné komunikácie v zariadení.
Organizačne sa DSS Batizovce člení na päť úsekov, a to úsek sociálnej práce, úsek opatrovateľskej starostlivosti, úsek ekonomiky a vnútornej prevádzky, úsek stravovacej prevádzky a pridružená organizačná jednotka Útulok vo Svite a Zariadenie núdzového bývania (pôvodne DOR) so sídlom v DSS Batizovce
Dňom 1. júla 2012 sa zmenil názov organizácie na Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami v Batizovciach, ktorý má tri organizačné jednotky, a to Domov sociálnych služieb so sídlom v Batizovciach, Útulok a Zariadenie núdzového bývania so sídlom vo Svite.
Všetko naše úsilie smeruje a bude smerovať k skvalitňovaniu života našich klientov. Za 54 ročnú históriu nášho zariadenia prešlo jeho bránami 1.280 klientov.
História batizovského kaštieľa
Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami v Batizovciach sídli v krásnom barokovom kaštieli, ktorý patril rodine Mariássyovcov. Pochádza z roku 1756 a postaviť ho dal František Mariássy so svojou manželkou Zuzanou Szontagh, o čom svedčí aj nápis na erbe. Posledný z rodu Mariássyovcov – Edmund odpredal v roku 1905 celý majetok batizovského kaštieľa kniežaťu Hohenlohe. Po niekoľkých zmenách majiteľov ho v roku 1917 kúpila grófka Berta Dessewffy, ktorá bývala v Budapešti a do Batizoviec chodila na letné sídlo. Po jej smrti podľa testamentu pripadol kaštieľ s príslušenstvom sestrám Rádu uršulínok z Cífera. Odvtedy sa stal kaštieľ kláštorom a uršulínky v ňom bývali do roku 1950, kedy boli z neho násilne vysťahované. V kaštieli sa následne zriadila Základná politická škola socialistická zamestnancov podnikov vo Svite, ktorú v roku 1951 zrušili.
Počas nasledujúcich piatich rokov kaštieľ chátral. V roku 1952 sa pod ťarchou snehu prelomila strecha, ale pre nedostatok stavebného materiálu nebola opravená. Do miestností sa dostávala voda, ktorá zničila vzácne interiéry. V júni 1952 bola budova pridelená do Slovenského náboženského fondu obcí, avšak pre havarijný stav sa nevyužívala. V roku 1954 dal MNV do užívania nádvorie kaštieľa strojne traktorovej stanici. Zadné stavisko využívalo miestne JRD pre skladovanie produktov a materiálov. V hlavnej budove kaštieľa bola do roku 1957 poradňa pre matky s deťmi, miestnosť pre Zväzarm a ubytované štyri rodiny.
Dňa 29 januára 1957 sa začala oprava a adaptácia kaštieľa na Domov dôchodcov. V kaštieli sa dobudovalo podkrovie s možnosťou ubytovania 60 dôchodcov, vybudovala sa centrálna kotolňa. Kolaudácia hlavnej budovy „A“ kaštieľa sa konala 25 júna 1959 a budova bola daná do užívania. Náklady na opravu a adaptáciu kaštieľa predstavovali vtedy 2 526 000 korún. Dňa 1. augusta 1959 v kaštieli zriadili Domov dôchodcov a do funkcie vedúceho menovali Františka Petrovského. Prvý dôchodca nastúpil do domova dôchodcov 5. októbra 1959 (Anna Huťanová). A tu sa začína písať v batizovskom kaštieli história inštitucionálnej sociálnej starostlivosti.
